„Aké úžasné je, že nikto nemusí čakať ani chvíľu, kým začne zlepšovať svet.“
Anne Frank, 26. marec 1944
Holokaust nie je iba kapitolou v učebnici dejepisu. Je to príbeh konkrétnych ľudí, rodín, detí a mladých ľudí, ktorých životy navždy zmenila nenávisť, rasizmus a prenasledovanie. Práve preto sme si Pamätný deň holokaustu a rasového násilia na našej škole pripomenuli trochu inak – prostredníctvom filmu, zážitku, spolupráce a pátrania.
Žiaci 7., 8. a 9. ročníka si pozreli historickú drámu Úkryt v ZOO, ktorá rozpráva skutočný príbeh manželov Antoniny a Jana Żabińských. Počas druhej svetovej vojny riskovali vlastné životy, aby vo varšavskej zoologickej záhrade ukrývali ľudí prenasledovaných nacistickým režimom. Film ukazuje, že aj v časoch strachu a násilia sa človek môže rozhodnúť pomôcť druhému človeku.
Po filmovom zážitku čakala na žiakov ďalšia výzva – úniková miestnosť venovaná Anne Frankovej a jej denníku. Miestnosť bola pripravená tak, aby sa žiaci mohli čo najviac preniesť do atmosféry obdobia, v ktorom Anne Franková žila. Jej zariadenie bolo inšpirované prostredím a atmosférou filmu. Úlohou žiakov nebolo iba „uniknúť“. Museli premýšľať, spolupracovať, hľadať súvislosti, lúštiť odkazy, pracovať s informáciami a postupne odhaľovať tajomstvá ukryté v miestnosti.
Ústrednou postavou únikovej miestnosti bola Anne Franková, židovské dievča, ktoré si počas ukrývania v Amsterdame písalo denník. Jej zápisky sa stali jedným z najznámejších osobných svedectiev o živote počas nacistického prenasledovania. Anne vo svojom denníku zachytávala nielen strach a neistotu, ale aj svoje sny, myšlienky, nádeje a túžbu po slobode.
Práve prostredníctvom denníka mali žiaci možnosť pochopiť, že za slovami „holokaust“, „rasové prenasledovanie“ či „druhá svetová vojna“ sa ukrývajú skutoční ľudia a ich príbehy. Pri riešení úloh sa žiaci stretli s otázkami, ktoré ich viedli k premýšľaniu o odvahe, strachu, slobode, diskriminácii, ľudskosti a zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Úniková miestnosť sa tak nestala iba hrou. Bola predovšetkým zážitkovým spôsobom učenia, ktorý umožnil žiakom vstúpiť do historického príbehu a pozerať sa naň očami mladého človeka.
Anne Franková si do svojho denníka zapísala aj myšlienku: „Napriek všetkému stále verím, že ľudia sú vo svojom vnútri naozaj dobrí.“
Deň obetí holokaustu a rasového násilia nám pripomína, že ľudskosť, tolerancia a odvaha nie sú samozrejmosťou. Každý z nás môže svojím správaním prispieť k tomu, aby v našej škole i v spoločnosti bolo viac rešpektu, porozumenia a menej nenávisti.
vyučujúci dejepisu a občianskej náuky