Dňa 7. novembra sa žiaci rusínskeho jazyka z 2.stupňa zúčastnili výletu v našom krajskom meste. Pri každom takomto výlete sa snažíme kráčať po stopách Rusínov.
Po príchode do Prešova viedli naše kroky na námestie Alexandra Duchnoviča, na ktorom stojí socha nášho buditeľa. Pani učiteľka žiakom odovzdala dôležité informácie. Pripomenula im, že tohto roku je 222 rokov od jeho narodenia. A. Duchnovič bol gréckokatolíckym kňazom, spisovateľom, archivárom, notárom, pedagógom, inšpektorom, kultúrno - osvetovým pracovníkom, zberateľom piesní, publicistom, redaktorom, vydavateľom, politikom. Založil školu, prvú požičovňu kníh i Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja. Veľmi mu záležalo na vzdelaní rusínskeho vidieka. Viedol veľmi aktívny život.
Z námestia sme pokračovali po ulici 17. novembra k sídlam vysokých škôl, kde na jednej z nich sídli Inštitút Rusínskeho jazyka. Veríme, že mnohí naši žiaci budú úspešnými študentmi na týchto školách.
Divadlo Viola bolo ďalším cieľom nášho putovania. Chceli sme sa stretnúť s „Lemkami“. V divadelnom predstavení Pieseň Lemkov sme sa vrátili v čase o 115 rokov, aby sme s Ancjou, Uľou a Iľou prežili ich životy. Dni veselé i smutné. Ocitli sme sa pri pasení kráv, plietli sme vrkoče, zažili prvé lásky, sklamania, manželstvá, rukovanie na vojnu, zariekanie i smrť. A to všetko prepletené našimi krásnymi rusínskymi piesňami. Po predstavení sme priamou interakciou s hercami rozobrali život Lemkov. Veľmi sme vďační D. Libezňuk, M. Oravcovi, D.Kočan-Petríčkovej, J. Sisakovej, V. Štefánikovej za ich otvorenosť i úprimnosť na žiakmi kladené osobné i profesijné otázky. Ale najmä za ich čas, ktorý nám venovali po predstavení.
A čo dodať na záver? Verím, že postačia slová básne A. Duchnoviča:
„ Ja Rusin byl, jesm i budu, ja rodyl sja Rusinom.
Česnyj moj rod ne zabudu, ostanusj jeho synom.“
Mgr. Ingrid Lukáčová
a vybojovali si tak miesto na stupni víťazov!